Tekvička
Spočiatku to bolo iba hobby. Dnes je to rodinná tradičná firma ktorá produkuje kvalitné oleje.
Cesta za tekvičkami...
Tekvice na farme kvitnú už viac ako dvadsať rokov a oni rastú spolu s nimi – ako spoločnosť, aj ako rodina. Začiatky sú už dávno za nimi, no nikdy nezabudnú na to, ako sa z ich koníčka stala rodinná tradícia a následne aj spoločná, osobná a pracovná cesta.
Poľnohospodárstvo sa im pritrafilo do života, keď mali asi desať rokov. Zatiaľ čo rodina prevádzkovala pohostinstvo, začala prejavovať stále väčší záujem o vlastnú rastlinnú výrobu. Tekvice boli medzi prvými plodinami ich polí. Mama ich po nociach piekla a ráno s nimi vyrážala autobusom na jesenné jarmoky. Práce bolo popri podnikaní dosť, no rýchlo priniesla svoje ovocie.
Po krátkom čase začali ich pestovanie rozširovať. Na poliach sa im okrem tekvíc dvíhali v letných mesiacoch zo zeme aj uhorky a zemiaky. Robota zaberala všetok čas od rána do večera, preto sa do nej naplno zapojili všetci v domácnosti. Zatiaľ čo sa otec staral o polia, Alena s jej mamou a sestrou chodili predávať ich plodiny na tržnicu v Bratislave.
Predaju uhoriek sa obzvlášť príjemne darilo. Získali si vernú klientelu a niekedy dokázali predať všetko, čo mali, aj za tri hodiny. Ponúkali čerstvosť, čo sa ľuďom páčilo a čomu sú verní dodnes. Potom prišla jeseň a s ňou aj čas na tekvice. V začiatkoch ich pestovania ešte nemali technológie, ktoré im dnes ich zber uľahčujú – všetky boli zo zeme vyberané ručne. Dalo im to dosť driny, no ešte viac radosti a vzácnych spomienok.
Okamihy, kedy ako rodina sedeli spolu, presekávali tekvice a spracovávali jadierka, boli a sú ich najcennejšie životné momenty. Neboli to pracovné chvíle, ale idylka, počas ktorej sa spoločne dlhé hodiny rozprávali, vymieňali si nápady na recepty alebo iba tak diskutovali o živote.
Zatiaľ napredovali pomaly – jadierka im sušilo slnko a v malej pražiarni ich spracovávali, aby ich mohli vziať na trhy. Rodičia sa do tejto práce hlboko ponorili a rýchlo zistili, že ich napĺňa a chcú z nej urobiť neodlučiteľnú súčasť ich životov. Obaja boli nápadití, prišli s myšlienkami, ako sa venovať svojej srdcovej záležitosti aktívne, investovali do svojej vízie a výsledky na seba nenechali dlho čakať.
Pribudli nové stroje, zohnali si odberateľov jadierok (prevažne zo zahraničia) a nových pracovníkov. Produkcia vystrelila raketovým tempom. Uhorky sa už síce vytratili z repertoára, tekvice a zemiaky však idú neustále na odbyt. Posledné tri roky jadierka lisujú a rozširujú sortiment produktov, ktoré distribujú široko-ďaleko.
Na farme neexistujú pojmy práca a voľno – je to pre nich čas strávený v kruhu rodiny. Nadšenie, ktoré do podnikania vniesli ich rodičia, zdieľajú naďalej a preniesli ho aj na ich ratolesti. Každý deň trávia spoločne a každý deň sú radi za to, že fungujú ako nerozlučný celok – jedna farma, jedna rodina.
Ing. Alena Bernadičová
Produkty od Tekvičky